Divožienky

Na 5. deň som si pekne pospinkala, dala big raňajky ako vždy, a oddychovala. Na obed som sa rozhodla, že si polyžujem. Celkom fajn počasie, vyšla som úplne hore, trochu sa pohádala s kosodrevinou=) a rozhodla sa, že mi už aj stačilo, pretože lyžiarky ma stále tlačia na píštalách. By ste neverili, ale vôbec nvm prečo ma tlačia, keď ma ani nemajú prečo.

No ale to horšie prišlo o 16.00. Vtedy mi bolo tak čudne, trocha ospalá, malátna s bolesťami brucha, a čo bolo čudné, nebola som hladná! Čo bolo na tom všetkom najdivnejšie. Rodičia aj so setrou šli teda na obedovečeru sami... A ja som zatial preletela 18 schodov ako 3, ale aj tak som ovracala pol apartmánu... No bez komentára, potom ma chytila triaška teplota... Okolo 23.00 mi zabrala tabletka, a chcela som ísť do discobaru, z ktorého som music počula. Ale nikto so mnou nechcel íst =0).

No na druhý deň mi nebolo o nič lepšie. Už som síce nevracala, ale aj tak moje jediné jedlo dňa pozostávalo z 1 vianočky a masla... Noc a deň sa mi dali skoro rovnaké, lebo som sa stále budila a bola som patetická. Teda som... No dúfajme, že zajtra cestu domov prežijem...